Upratujeme na blogu....

Tak ako mám vo zvyku každú sobotu upratať celý byt, tak som sa v jeden víkend pustila aj do  svojho blogu. No niežeby som bola z toho nadšená, ale zadania nepustia... Stále som z toho zmätená, čo je pre nás záväzné a čo nie.... No a tak teda upratujem! Síce neviem čo si za upratovaním predstavujú naši lektori, ale ja som teda: oprala hlavičku blogu, vyleštila svoje foto, poumývala priečinky s príspevkami a ešte som to vylepšila pár kvapkami "diavy" - zázračnej to emulzie, ktorá zo starého vyrobí novééé.... Sem-tam  ešte nejaký ten tag umiestnila tam, kam patrííí. Aaaa je to! Alee! Neškrobila som nič. Snáď nevadi. A keby aj ano, blogy moc vody so mnou  nenamutia.... Tak nech! Aký čistý, nenaškrobený blog mám zrazu! Radosť pozrieť. Nikde ani smietka. Proste ordnung je ordnung a ja sa tvárim, že aj toto zadanie mám už za sebou.

Moja Katka a jej torta.....

Nakoľko udrelo 17. novembra, a to je čas, kedy  sa mi pred osemnástimi rokmi narodila moja Katuška....., musím sa s  Vami podeliť aj o tento zážitok..... veď nie len korytnačka je in!  V tomto období je to práve moja Katka!

Rozhodla som sa, že ju prekvapím, lebo sa teším, že je šikovná, zlatá babuľka. Keďže v Pelíškach bolo viackrát spomenuté, že najcennejší darček je ten, ktorý sami vyrobíme, podujala som sa upiecť mojej dcérke k jej životnému jubileu, tortu. Niééé obyčajnú tortu, ale tortu modernú, v dnešnej dobe in.... tortu marcipánovú!  Po naštudovaní internetu, som prešetrovala všetky moje kamarátky, ako na to. Nakoniec mi pomohla špecializovaná predajňa u nás, v Piešťanoch. Tak som urobila výpravu do obchodu. Požiadavky boli jasné, stručné a celkom pochopiteľné: „prosím predajte mi všetko, aby som mojej Katke upiekla marcipánovú tortu.... ale vyberajte také, aby som na prvýkrát nemala zlý zážitok!“. Nechala som tam bez mála 30 eur, šťastná ako blcha som sa pustila do tvorby môjho výtvoru. A toto mi vyšlo!

Myslím, že okrem  korytnačky  pučil oči ešte aj môj partner, ktorý upratoval po tejto kráse našu kuchyňu.

A toto čo tu vidíte je druhý pokus, ktorý som spáchala  hneď na ďalší deň. To aby sme mali aj my čo okoštovať, lebo tortu číslo 1 zjedli  Katkini  kamaráti  a kamarátky.

Na záver snáď len toľko:“ Ubuntu, Delphi a ešte aj mnou neprebádaný Python sú malina oproti marcipánovým tortám!“   Už sa teším,na ďalšie školenie ĎVUI.  Je to omnoho menšia makačka ako to vypekanie... A vôbec! Nie je chyba, že sa mi  Google...  nelepí na prsty?

Otvorený sofware.

Free software v zemepisnej šírke Gymnázia Pierra de Coubertina to bude mať veeeľmi ťažké!!! Asi tak, ako všetko nové... Súdim podľa toho, že sa doteraz nepodarilo ani vyššej 2007-čkovej verzii Microsoft-Office preraziť do všetkých troch učební, v ktorých prebieha výuka informatiky na našej škole. Preto si myslím, že Ubuntu na to môže poľahky zabudnúť.....Snáď to našej škole prepáči a bude sa ťahať, inštalovať a predvádzať tam, kde ho budú chcieť.
Moje skúsenosti s otvoreným softwarom? Pri práci v Ubuntu som hneď pri pripojení mala dojem, že som po litri resp. dvoch vína...toho zázračného moku, ktorý vždy všetko vyrieši. nevyriešil.... rozmazané som to mala stále. Aj on bol na Ubuntu dosť prislabý! Keďže som nechcela skúšať tvrdšiu účinnú látku, tak som to radšej vzdala. Áaale som rada!!!!  Ďakujem ĎVUI, že som si ho zažila, že viem čo je Linux...
Z doteraz preberaného softwaru, na našej škole funguje snáď len Delphi- free verzia-v mojom podaní aj to len formou krúžkov, nakoľko si predsa nemôžem dovoliť vyučovať študentov to, čo iní kolegovia nevedia, v bežnom vyučovacom čase. Tááák nám zostávajú len poobedia. By ste sa čudovali, koľkí študenti majú o to záujem..... aj po skončení vyučovania, v čase svojho voľna.

Napumpovaná novou krvou z tohto školenia, iste predstavím študentom OpenOffice, ďalej software na tvorbu webov. Naši žiaci ich doteraz tvorili iba v html kóde. Myslím ukážka, toho, čo tvrdo naprogramujú, v nejakom software, za 2 minúty naklikajú, sa im bude páčiť.
No a absolútne neuveriteľne ma láka Python. Veď uvidím, čo z toho všetkého bude..

Prog.2, alebo čo........

Programovanie 2- nazvime ho Delphi.... no čo dodať. Nakoľko sú mojou slabosťou, tak iné, ako peknééé nemôžem povedať. Ja sa snažím o ich naštudovanie už aspoň piaty rok... Myslím, že aj mojim študentom sa páčia, keď pri tom všetkom „zlu“ ako oni nazývajú Pascal, dokážu pôsobiť fantasticky.

Úvodná lekcia, nakoľko s nimi zápasím už toľko rokov, bola pre mňa hračkou. Zadanie, som stihla vyriešiť aj poslať v deň školenia. Že vraj nakreslite les.... Neviem, či len ten môj vyšiel taký neforemný, alebo s takým istým problémom zápasia aj iníí. Ako zviera by som asi zdupkala, keby ma niekto v ňom nútil bývať. No veď posúďte sami.... Nie je že bléééé!!!????  Ale hlavné, že les je na svete ..... Verím, že lektori v ňom veľa chýb nenájdu.