Ja, môj prvý blog a ĎVUI

Na školení ĎVUI  (ďaľšie vzdelávanie učiteľov informatiky), sme dostali zadanie, založiť si vlastný blog. Ja takejto forme komunikácie teda vôôôôbec nefandím, ale čo robiť, keď zadanie treba splniť? Takže prekračujem svoj tieň a tu sú  informácie o mne, o tom, prečo ĎVUI a iné...

Vyštudovala som Vysokú školu ekonomickú v Bratislave- fakultu vtedy nazývanú - Fakulta riadenia. Celé štúdium bolo o počítačoch a ja som celé štúdium statočne tvrdila:„Ja a počítač? Veeeľmi  zlééééé“, nakoľko som prvýkrát počítač videla až na VŠ. Vzbudzoval vo mne odpor, hnus, chaos a ešte neviem čo...nepatrila som totiž do generácie, ktorá dostáva notebook ako podušku do postieľky hneď pri narodení.....

Spomínanú fakultu som si vyštudovala a svoje vedomosti som 1 celý rok po skončení aplikovala v jednej, toho času už dávno zrušenej, bratislavskej firme. Čo čert nechcel, mňa neustále priťahoval učiteľský chlebíček... Tak som po roku programovania skončila u nás, v Piešťanoch, kde som študovala aj ja, na gymnáziu, tentokrát ale ako učiteľka informatiky. Doštudovala som si externe učiteľstvo ekonomických predmetov na svojej alma mater, získala aj pedagogické schopnosti, potrebné na vyučovanie krásneho, ale ťažkého predmetu. Teraz tam pôsobím už ako učiteľ s druhou atestáciou. (óóó, aké honosnéé pomenovanie!)
Na počudovanie, práca so študentami a s informatikou ma baví. Vďaka študentom mám  pocit, že zub času, ktorý sa na všetkom prejavuje, mňa  akoby zázrakom obchádzal!!!!  Vieeeem, je to len zdanie.... Ale nechajte ma v tom! Páči sa mi, že  ma nenechajú pozerať do blba, nudiť sa a premýšľať, ako sa nič neoplatí, lebo to aj tak nik neocení...Naopak, moji študenti oceňujú, že neučím ako niektorí, ktorí celú ťarchu preberaného učiva nechajú na nich samotných. V poslednom období ma dosť nadchýna práca so študentmi osemročného gymnázia. Na rozdiel od tzv. „velkáčov“ dokážu prejaviť radosť z naučených vedomosti. Ešte pred takými ôsmymi rokmi sa mi zdalo spojenie: „ja a osemročáci“ absolútne absurdné. Teším sa, že sme sa našli  a výsledky našej spoločnej činnosti, myslím si, nie sú zlé.  Verím, že medzi seba s radosťou vpustíme aj korytnačku, o ktorej  som sa dozvedela na prog.1.  Fáákt ma ta potvora dostala!!...

Mojou veľkou záľubou je rodina, baví ma  varenie, napočudovanie upratovanie a v poslednom období aj záhrada. Jediné, čo nenávidím je žehlenie!

 Až v dospelom veku som si splnila sen z detstva. Obstarala som si psíka- yorkshierského teriéra. Volá sa Niky a je s ním dosť veľká psina..... Keďže teriér nebude robiť to, čo chce pán, ale iba to, čo chce on, tak je to s ním celkom veseléé.  O niečo viac, ako s mojimi dvomi skoro dospelými deťmi. Najviac sa mi na ňom páči, že nevie tak dokonale papuľovať ako ony, i keď to statočne kopíruje, a hlavne, že si nepýta, keď ide večer von,  žiadne eura..... Za to ho zbožňujem!

Prečo ĎVUI

Na ĎVUi som sa prihlásila kvôli tomu, aby  ma KONEČNE niekto niečo naučil, pretože všetko,  v čom sa ako-tak  vyznám, som si doteraz musela naštudovať sama..... a ten,  kto takúto bohumilú činnosť niekedy skúšal, iste potvrdí, že ľahké to nie je.

Stotožňujem sa s  vetou nášho veľmi sympatického  triedneho Mgr.Jána  Skalku, PhD , ktorý na úvodnom stretnutí  povedal, že človek  v informatike sa niečo naučí, rok na tom  „šlape“ a po roku, dvoch,  môže začať znovu. Je to neuveriteľná ťažká  pravda a keďže už sama toľko nevládzem, zverila som sa do rúk odborníkom. Čakám, že ma posunú  ľahšou formou k potrebám dnešnej informatiky. Viem síce,  a mám aj životnú skúsenosť, že ako ľahko sa človek k niečomu dostane, tak ľahko to aj z neho utečie, ale verím, že to,  čo sa na ĎVUI  naučím, bude trvalejšieho charakteru. Tak, keď ste si ma dostali, tak  si ma  vzdelávajte!!!!! Som pripravená...