Komentujeme blogy.....

Keď som plnila toto zadanie, zostala som prekvapená, ako sa ľudia dokážu rozpísať o svojich pocitoch a zážitkoch..

Úloha znela: okomentujte 3 blogy svojich kolegov. Myslela som si, že keď tri, tak tri a ani o jeden naviac! Mne sa podarilo komentovať štyri.. a toho času už aj päť.

Ale poďme po poriadku:

Pri prechádzke spleťou blogov, natrafila som na blog, ktorý napísala naša, už bývalá kolegyňa a celkom ma potešilo, že aj ona sa kúpe v rovnakom mori (projekte) ako ja. Tak jej blog som komentovala ako prvý. Dalo mi to dosť veľa roboty, dostať sa do správnej kolonky. Ale komentár na blog č. 1 bol na svete...

V domnení, že sa dá v blogovacom prostredí aj odpovedať na komentáre, ktoré dostanem ja, sa mi prihodilo, že som si okomentovala ten svoj.... No čo už?  Veď kto z nás si v rôznych životných situáciách nepomôže aj sám? Ale veď komentár ako komentár. Aspoň podľa mňa. Či budú spokojní lektori... neviem, uvidím! Pre istotu som sa obrátila na našu vešticu, ale tentokrát som nechcela pomoc  pri hľadaní idola, ale ako komentovať blogy. Takže to bol komentár č. 2.

Tretí blog, ktorý sa mi podarilo komentovať, bol blog môjho spolužiaka. Ako ste si iste všimli, stále píšem podarilo!!!!! Lebo aj keď sa už považujem za skúsenú blogééérku nejako vždy ma zaskočí obrazovka, ktorá sa mi objaví... neviem prečo! Asi to zadanie malo znieť: okomentujte 20 blogov a snáď pri tom 19 by ma už nič neprekvapilo a klikala by som rýchlosťou svetla... Lebo! Dobrý informatik sa pozná podľa rýchlosti klikania. Je jedno na čo, hlavnéééé že kliká!!!! A rýýýchlo kliká!!... To je podmienka a mne sa teda niekedy úplne nevinne stane, že po rýchlom klikaní mi zostáva už iba preinštalovať počítač.

Moje komentovanie blogov ale nekončí, nakoľko mi veštica dala najavo, že asi ten môj okomentovaný blog nebude bohviečo, tak neúnavne pokračujem v komentovaní a tentokrát si vyberám blog č. 4.
No a blog č. 5 som komentovala z veľkej radosti, že sa ten môj niekomu páčil. Som dosť rada, že som asi fakt prekročila svoj tieň.... a  viem písať aj niečo iné ako programy.

Tak toto bol malý príbeh prečo z troch sú päť................. Ozaj matematici, ste si istí že tri nie sú päť??.  Nie je to náhodou po revolúcii všetko ináč? 

1. http://janahabova.blogspot.com/ 
2. http://hizova.blogspot.com/ 
3.  http://dano3cs2.blogspot.com/
4.  http://martinkko.blogspot.com/
5.  http://www.blogger.com/

Čo ma už na ĎVUI naučili.....

Doteraz ma stihlo na školení obohatiť viacero skutočností. Nakoľko neznášam blogovanie, celkom statočne s ním bojujem:  blogujem ako divá a komentujem blogy iných!..  Sama som z toho prekvapená, že prečo????? Ale teda asi časom zmením na blogovanie svoj názor. Kto nebloguje s nami, bloguje proti  nám!!!!    :)

Zatiaľ si ma stihla dosť získať korytnačka.. Myslím, že viacerí sme z nej zostali úplne paf! Priznám sa, ja som ju dlhé roky TVRDO odmietala, ale na školení som pochopila, o čo som seba aj deti- aspoň „malkáčov-osemročákov“  pripravila.  Je to jedným slovom šikula, čo ocenil aj jeden môj kolega, keď to, čo všetko dokáže, komentoval:
„je  T-O-T-O  možnéééé? Veľmi sa mi páčilo, že naši skvelí lektori nám v  boji s ňou dokazovali, že nám to prekrásne ide, čím nám opäť stúplo naše programátorské sebavedomie. Dostávajú známku:  1

Samozrejme, že hneď ako som sa o korytnačke dozvedela, som ju predstavila aj triedam osemročného gymnázia. Myslím, že sa im páčila.

V príme, ešte v čase, keď som im hovorila, ako má chvost, s ktorým nám bude kresliť iba to, čo jej prikážeme, sa jednému „chytrolííínovi “ podarilo ju úplne vymazať z projektu... aj Imagine bol vedľa....další  ich tam objavil viac.... a ja som na nich pozerala ako puk....!  Môžem mať o sebe akúkoľvek mienku, oni mi úúplne nevinne dokážu, že mám ešte stále čo vyľaďovať... Ja som v literatúre ešte po viac korytnačiek ani nedorazila a oni to objavili hneď na prvom stretnutí.... Vyskúšam na nich aj jej, možno podobnú on-line verziu:  Light- bot.  Ak budú zaujímavé zážitky, tak sa s vami o ne podelím.

No myslím, že očarujúce boli aj aktivizujúce metódy, preberané na druhom stretnutí . Hlavne, keď sme vytriešťali oči na vešticu a jej zázračnú guľu, ktorá nám mala vyveštiť náš idol... Aké divné ?!  Všetkým vyšiel  jeden a ten istý....  lektor!  Môj Kevin Costner zázrakom získal nové kontúry!  Ale myslím, že výsledok zo školenia je ten pravý, lebo vyčariť z dosť nezaujímavej témy, celkom pekné dopoludnie, to by Costner iste nedokázal! Ono štátny vzdelávací program, cieľové požiadavky, časovo tematické plány- myslím, že pre nás otravujúce, zrazu vďaka nemu, získali neuveriteľný iskrivý efekt.... Možno škoda, že práve v etape vytriešťania očí nás nikto nefotil, lebo si myslím, mali by zážitok viacerí- nielen zúčastnení!  

Ja, môj prvý blog a ĎVUI

Na školení ĎVUI  (ďaľšie vzdelávanie učiteľov informatiky), sme dostali zadanie, založiť si vlastný blog. Ja takejto forme komunikácie teda vôôôôbec nefandím, ale čo robiť, keď zadanie treba splniť? Takže prekračujem svoj tieň a tu sú  informácie o mne, o tom, prečo ĎVUI a iné...

Vyštudovala som Vysokú školu ekonomickú v Bratislave- fakultu vtedy nazývanú - Fakulta riadenia. Celé štúdium bolo o počítačoch a ja som celé štúdium statočne tvrdila:„Ja a počítač? Veeeľmi  zlééééé“, nakoľko som prvýkrát počítač videla až na VŠ. Vzbudzoval vo mne odpor, hnus, chaos a ešte neviem čo...nepatrila som totiž do generácie, ktorá dostáva notebook ako podušku do postieľky hneď pri narodení.....

Spomínanú fakultu som si vyštudovala a svoje vedomosti som 1 celý rok po skončení aplikovala v jednej, toho času už dávno zrušenej, bratislavskej firme. Čo čert nechcel, mňa neustále priťahoval učiteľský chlebíček... Tak som po roku programovania skončila u nás, v Piešťanoch, kde som študovala aj ja, na gymnáziu, tentokrát ale ako učiteľka informatiky. Doštudovala som si externe učiteľstvo ekonomických predmetov na svojej alma mater, získala aj pedagogické schopnosti, potrebné na vyučovanie krásneho, ale ťažkého predmetu. Teraz tam pôsobím už ako učiteľ s druhou atestáciou. (óóó, aké honosnéé pomenovanie!)
Na počudovanie, práca so študentami a s informatikou ma baví. Vďaka študentom mám  pocit, že zub času, ktorý sa na všetkom prejavuje, mňa  akoby zázrakom obchádzal!!!!  Vieeeem, je to len zdanie.... Ale nechajte ma v tom! Páči sa mi, že  ma nenechajú pozerať do blba, nudiť sa a premýšľať, ako sa nič neoplatí, lebo to aj tak nik neocení...Naopak, moji študenti oceňujú, že neučím ako niektorí, ktorí celú ťarchu preberaného učiva nechajú na nich samotných. V poslednom období ma dosť nadchýna práca so študentmi osemročného gymnázia. Na rozdiel od tzv. „velkáčov“ dokážu prejaviť radosť z naučených vedomosti. Ešte pred takými ôsmymi rokmi sa mi zdalo spojenie: „ja a osemročáci“ absolútne absurdné. Teším sa, že sme sa našli  a výsledky našej spoločnej činnosti, myslím si, nie sú zlé.  Verím, že medzi seba s radosťou vpustíme aj korytnačku, o ktorej  som sa dozvedela na prog.1.  Fáákt ma ta potvora dostala!!...

Mojou veľkou záľubou je rodina, baví ma  varenie, napočudovanie upratovanie a v poslednom období aj záhrada. Jediné, čo nenávidím je žehlenie!

 Až v dospelom veku som si splnila sen z detstva. Obstarala som si psíka- yorkshierského teriéra. Volá sa Niky a je s ním dosť veľká psina..... Keďže teriér nebude robiť to, čo chce pán, ale iba to, čo chce on, tak je to s ním celkom veseléé.  O niečo viac, ako s mojimi dvomi skoro dospelými deťmi. Najviac sa mi na ňom páči, že nevie tak dokonale papuľovať ako ony, i keď to statočne kopíruje, a hlavne, že si nepýta, keď ide večer von,  žiadne eura..... Za to ho zbožňujem!

Prečo ĎVUI

Na ĎVUi som sa prihlásila kvôli tomu, aby  ma KONEČNE niekto niečo naučil, pretože všetko,  v čom sa ako-tak  vyznám, som si doteraz musela naštudovať sama..... a ten,  kto takúto bohumilú činnosť niekedy skúšal, iste potvrdí, že ľahké to nie je.

Stotožňujem sa s  vetou nášho veľmi sympatického  triedneho Mgr.Jána  Skalku, PhD , ktorý na úvodnom stretnutí  povedal, že človek  v informatike sa niečo naučí, rok na tom  „šlape“ a po roku, dvoch,  môže začať znovu. Je to neuveriteľná ťažká  pravda a keďže už sama toľko nevládzem, zverila som sa do rúk odborníkom. Čakám, že ma posunú  ľahšou formou k potrebám dnešnej informatiky. Viem síce,  a mám aj životnú skúsenosť, že ako ľahko sa človek k niečomu dostane, tak ľahko to aj z neho utečie, ale verím, že to,  čo sa na ĎVUI  naučím, bude trvalejšieho charakteru. Tak, keď ste si ma dostali, tak  si ma  vzdelávajte!!!!! Som pripravená...